Podľa správy Európskeho dvora audítorov má EÚ pri rozvoji ekosystému umelej inteligencie v Európe zatiaľ len malý úspech. Nedokázala urýchliť investície do umelej inteligencie na rovnakej úrovni ako svetoví lídri. Od roku 2018 Európska komisia prijala viaceré opatrenia a pracuje na hlavných stavebných prvkoch na podporu ekosystému umelej inteligencie v EÚ, ako je regulácia, infraštruktúra, výskum a investície. EÚ okrem toho prijala včasné kroky na preskúmanie rizík spojených s umelou inteligenciou, čo viedlo k prvým všeobecným pravidlám používania umelej inteligencie na svete. Opatrenia EÚ však neboli dobre koordinované s opatreniami členských štátov a monitorovanie investícií nebolo systematické. Ak má EÚ dosiahnuť svoje ambície v oblasti umelej inteligencie, v budúcnosti bude mať zásadný význam silnejšie riadenie a vyššie, cielenejšie verejné a súkromné investície.

EÚ čelí výzvam v globálnych pretekoch o investície do umelej inteligencie. Od roku 2015 sú investície rizikového kapitálu nižšie ako v ostatných regiónoch s vedúcim postavením v oblasti umelej inteligencie: v Spojených štátoch amerických a Číne. Podľa odhadov sa celkový rozdiel v investíciách do umelej inteligencie medzi USA a EÚ v rokoch 2018 až 2020 viac než zdvojnásobil (pričom EÚ zaostáva o viac než 10 mld. EUR). V tejto súvislosti EÚ postupne prijala kroky na vytvorenie rámca na koordináciu umelej inteligencie v celej Únii zvýšením investícií a prispôsobením regulácie. V rokoch 2018 a 2021 sa Komisia a členské štáty EÚ dohodli na opatreniach na rozvoj ekosystému excelentnosti a dôvery v oblasti umelej inteligencie, ktorý by EÚ nasmeroval na cestu stať sa globálnym lídrom v oblasti špičkovej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie.

„Veľké a cielené investície do umelej inteligencie sú prelomovým faktorom pri stanovovaní rýchlosti hospodárskeho rastu EÚ v nadchádzajúcich rokoch,“ uviedol člen EDA Mihails Kozlovs, ktorý viedol tento audit. V pretekoch v oblasti umelej inteligencie existuje riziko, že víťaz bude mať všetko. Ak chce EÚ uspieť vo svojich ambíciách, Európska komisia a členské štáty musia účinnejšie spojiť sily, zrýchliť tempo a uvoľniť potenciál EÚ uspieť v tejto prebiehajúcej významnej technologickej revolúcii.“

Plány Komisie v oblasti umelej inteligencie z roku 2018 a 2021 sú ucelené a vo všeobecnosti v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi. Viac než päť rokov od prvého plánu sa však stále pracuje na rámci koordinácie a regulácie investícií EÚ do umelej inteligencie. Audítori kritizujú koordináciu Komisie s členskými štátmi, ktorá mala len „obmedzené účinky“. Dôvodom bolo, že výkonnej moci chýbali potrebné nástroje riadenia a informácie. Dôveryhodnosť plánov EÚ bola ďalej znížená tým, že Komisia nezriadila vhodný systém na monitorovanie výkonnosti investícií do umelej inteligencie. Nebolo ani jasné, ako členské štáty prispejú k celkovým investičným cieľom EÚ. To znamená, že neexistuje prehľad na úrovni EÚ.

Investičné ciele EÚ sú naďalej príliš nejasné a neaktuálne: od roku 2018 sa nezmenili a nedostatok ambícií v oblasti investičných cieľov je v rozpore s cieľom vybudovať globálne konkurencieschopný ekosystém umelej inteligencie. Hoci sa Komisii vo všeobecnosti podarilo zvýšiť rozpočtové výdavky EÚ na výskumné projekty v oblasti umelej inteligencie, výrazne nezvýšila súkromné spolufinancovanie. Komisia musí takisto urobiť viac na zabezpečenie toho, aby sa výsledky výskumných projektov v oblasti umelej inteligencie financovaných EÚ plne komercializovali alebo využívali.

Komisia prijala opatrenia na zavedenie finančných a infraštruktúrnych prostriedkov na rozvoj a využívanie umelej inteligencie. Infraštruktúra financovaná EÚ, ako sú testovacie zariadenia, dátové priestory alebo platforma umelej inteligencie na požiadanie, sa však rozvíja pomaly. Plány v oblasti umelej inteligencie skutočne podnietili len skromnú kapitálovú podporu EÚ (napr. kapitálové financovanie) pre inovátorov. Nedávne opatrenia EÚ na dosiahnutie jednotného trhu s údajmi sú stále v počiatočnej fáze a nemôžu okamžite podporiť investície do umelej inteligencie.

Základné informácie

Umelá inteligencia zahŕňa vznikajúce technológie v rýchlo sa vyvíjajúcich oblastiach vrátane robotiky, veľkých dát a cloud computingu, vysokovýkonnej výpočtovej techniky, fotoniky a neurovedy. USA sú už dlho priekopníkom v oblasti umelej inteligencie, zatiaľ čo Čína sa plánuje stať globálnym lídrom v oblasti umelej inteligencie do roku 2030, pričom obe krajiny sa spoliehajú na značné súkromné investície prostredníctvom svojich technologických gigantov. Ciele EÚ v oblasti umelej inteligencie pre verejné a súkromné investície boli 20 mld. EUR v období 2018 – 2020 a 20 mld. EUR ročne v nasledujúcom desaťročí; Komisia stanovila zvýšenie financovania EÚ v oblasti umelej inteligencie na 1,5 mld. EUR v období 2018 – 2020 a 1 mld. EUR ročne v rokoch 2021 – 2027. Podiel podnikov v EÚ, ktoré využívajú umelú inteligenciu, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Francúzsko a Nemecko oznámili najväčšie verejné investície do umelej inteligencie, zatiaľ čo štyri krajiny stále nemajú žiadne stratégie v oblasti umelej inteligencie. EÚ má ambiciózny cieľ dosiahnuť, aby do roku 2030 75 % firiem využívalo umelú inteligenciu. V roku 2021 boli Európa a Stredná Ázia spoločne zodpovedné len za 4 % patentových prihlášok v oblasti umelej inteligencie na celom svete.

Osobitná správa 08/2024 Ambície EÚ v oblasti umelej inteligencie – Pre pokrok je zásadne dôležité silnejšie riadenie a vyššie, cielenejšie investície je dostupná na webovom sídle EDA. Nedávno schválený akt o umelej inteligencii nebol v rozsahu tohto auditu. 14. júna 2024 EDA uskutoční online panelovú diskusiu o ambíciách EÚ v oblasti umelej inteligencie. Bude dostupné živé vysielanie.